Dokonale utesnený

Pri stavbe rodinného domu je čoraz aktuálnejšia téma šetrenia energií. Aby počas prevádzky energeticky pasívneho domu bola strata tepla čo najmenšia a energia čo najefektívnejšie využitá, významnú úlohu zohráva vzduchotesný obal domu.

Vzduchotesnosť obvodového plášťa zabráni únikom tepla alebo chladu a pomocou riadeného vetrania zaistí hygienicky optimálnu výmenu vzduchu. Naprísnejší parameter vzduchotesnosti sa vyžaduje od objektu postaveného v energeticky pasívnom štandarte. Dosiahnutie jej hodnoty n₅₀ = 0,6 h^-1 je pre mnohých investorov a realizačné firmy doslova adrenalínová záležitosť. Prinášame vám preto užitočné informácie a skúsenosti odborníkov z praxe, ktoré môžu cestu k vášmu energeticky pasívnemu domu uľahčiť.
Dobrá vzduchotesnosť je synonymom kvalitnej stavby, zabezpečuje budove nízku energetickú náročnosť, dlhšiu životnosť jej konštrukcií a zvyšuje aj účinnosť zabudovaného vetracieho zariadenia. Významným spôsobom ovplyvňuje náklady na prevádzku domu, nech je už postavený v akomkoľvek štandarde a z akéhokoľvek materiálu.

Meranie je potrebné

Akú vzduchotesnosť stavba vykazuje, ukáže Blow-door test. Základná hodnotiaca veličina je intenzita výmeny vzduchu netesnosťami obvodového plášťa za hodinu pri umelo vytvorenom rozdiele tlaku medzi exteriérom a interiérom 50 Pa. V energeticky pasívnom dome je prípustná nekontrolovaná výmena vzduchu medzi netesnosťami maximálne 0,6 h^-1. Blow-door test exaktne zistí parameter tesnosti objektu, preto sa oplatí realizovať ho ešte v štádiu pred uvedením budovy do prevádzky a prekrytím vzduchotesnej roviny.

Priebeh merania

Budova má pred začatím testu metódou B uzavreté okná a vonkajšie dvere. Ak ešte nie sú v obvodovom plášti budovy dokončené všetky detaily, ako napríklad komín, vodovod, prípadne elektrika, musia byť prestupy „obálkou“ dočasne utesnené. Meranie metódou A prebieha pri reálnych podmienkach, aké budú v dome počas užívania. To znamená, že digestor, komínové a vetracie prieduchy sa uzatvárajú len prevádzkovými klapkami.
Meranie prebieha v dvoch fázach: pri vytvorení podtlaku a pretlaku 50 Pa. Výslednú hodnotu určí počítač spriemerovaním výsledkov oboch meraní. Po skončení merania je vyhotovený záverečný protokol, kde sú zaznamenané namerané hodnoty a ich porovnanie s požadovanými hodnotami. Celý test trvá 3 až 5 hodín a vyjde vás na 300 až 400 €.

Lokalizácia netesností

Detekciu problémových stykov a netesných miest možno urobiť niekoľkými spôsobmi. Najjednoduchší je pomocou navlhčených rúk alebo pomocou dymovej tyčinky. Touto metódou sa však nedá zistiť, aká je rýchlosť prúdenia vzduchu netesnosťami obvodovej konštrukcie. Štandardná metóda je detekcia pomocou anemometra, ktorý meria rýchlosť prúdenia vzduchu na mieste jeho priloženia. Využívaná je aj identifikácia miesta netesnosti termovíziou alebo ultrazvukom.

Na skúsenosti z praxe nám odpovedal odborník na drevené okná pre EPD a certifikovaný konzultant pre pasívne domy Ing. Dušan Majer a odborník na energetickú a technologickú optimalizáciu Peter JACKANIN:

S akými príčinami netesnosti obvodového plášťa sa v praxi najčastejšie stretávate?

DM: Najčastejšou príčinou netesnosti obvodového plášťa, s ktorou sa stretávame, je nevhodne naprojektovaná vzduchotesná rovina, prípadne dokonca absencia vzduchotesnej roviny. Častou príčinou netesnosti objektu je aj použitie nevhodného tesniaceho materiálu a nesprávne resp. nedostatočné prelepenie spojov parobrzdy alebo parozábrany. Lacná hliníková páska určite nie je na tento účel dostatočným riešením. Ďalšie príčiny netesností vznikajú pri realizácii vzduchotesnej roviny:

• nedokonalé alebo žiadne napojenie parozábrany na murivo
• absencia omietok pod sadrokartónom
• nenapojenie vzduchotesnej roviny o podlahu
• nesprávna montáž okien a ich nenapojenie na vzduchotesnú rovinu

PJ: Keďže potenciálne príčiny netesností obvodového plášťa dôverne poznáme, vieme sa so vzduchotesnosťou spoľahlivo vysporiadať. Ak však môžem vysloviť názor, asi najčastejšou príčinou netesností stavieb na Slovensku je skutočnosť, že v stavebnej praxi sa jej ešte stále neprisudzuje potrebná dôležitosť. Chýba tu – česť výnimkám – remeselný fortieľ s dôrazom na kvalitu každého detailu. Príčinou môže byť aj tlak na cenu zo strany investora alebo neúcta k práci predošlej profesie. Keďže v stavbe aj malého rodinného domu – predovšetkým ak je použitý ľahký konštrukčný systém – sú tých detailov tisíce, nemožno sa čudovať, že výsledky merania investora a realizačnú firmu nie vždy potešia. Pred približne 4–5 rokmi boli investori konfrontovaní skutočnosťou – a museli ju akceptovať –, že sa stavebné profesie nové postupy práce nemali kde naučiť. V súčasnosti už nie je dôvod takúto neznalosť tolerovať. Treba povedať, že sa stavebná prax sa vyvíja pozitívne.

Ako najlepšie týmto chybám predísť? Ak sa už vyskytnú, je možné ich dodatočne odstrániť?

DM: Ako som už spomenul, základom je správne navrhnutá vzduchotesná rovina, následne je to kvalita realizácie a jej neustála kontrola. Treba si uvedomiť, že každé prerušenie vzduchotesnej roviny spôsobuje netesnosť, cez ktorú vniká do konštrukcie teplý vzduch. Ten v nej následne skondenzuje. Málokto si uvedomuje, že cez špáru širokú 1 milimeter a dlhú 1 meter može za určitých podmienok – rozdielov teplôt v interiéri a exteriéri – v konštrukcii skondenzovať až 360 g vody za deň. V nekvalitne realizovaných stavbách – bez ohľadu na to, či ide o ľahký alebo masívny konštrukčný systém – je násobne väčší počet takýchto špár, ktoré stavbu narušujú nenápadne avšak nežiaduco účinne. Ak sa netesnosť vo vzduchotesnej rovine detekuje včas, vo väčšine prípadov ju možno dodatočne odstrániť.

PJ: Stotožňujem sa s názorom, že základným predpokladom dostatočnej tesnosti stavby je okrem kvalifikovaného projektanta aj permanentná kontrola jednotlivých etáp výstavby stavebným dozorom. Žiaľ, kontrola je veľmi často škrtaná nákladová položka. Pritom je nepochybné, že dominantný podiel na žiaducom parametri vzduchotesnosti môžu mať všetky profesie realizačnej firmy. Pri práci musia dbať v prvom rade na kvalitu, nie na kvantitu. Ani rýchlosť výstavby nesmie byť prioritou. Len kvalitné detaily môžu tvoriť kvalitný celok. Ak investori šetria na nesprávnom mieste – na kontrole – s veľkou pravdepodobnosťou si predplácajú vážne problémy.
A na druhú časť otázky, či je možné chyby odstrániť, môžem povedať, že vo väčšine prípadov áno. Základným predpokladom je však nielen včasná diagnostika, ale – a to zdôrazňujem –, aj následná vôľa na repasáciu zistených netesností. Objektívne však treba povedať, že stále viac investorov a dodávateľov si už uvedomuje, že vzduchotesnosť nie je len fyzikálna ale aj ekonomická kategória. To, že merná potreba tepla je priamo závislá od nameranej hodnoty vzduchotesnosti, dokazuje spomenutá stavba, ktorá bude mať dlhodobo nižšie nároky na zabezpečenie tepelného komfortu, nebude vyžadovať žiadne sanácie a jej životnosť bude takmer neobmedzená.

Stretli ste sa už s takými vážnymi pochybeniami pri realizácii vzduchotesnosti obvodového plášťa, ktorých dôsledky sa už nedali po odhalení Blow-door testom odstrániť, a teda objekt nedosiahol očakávaný pasívny štandard? O aké chyby išlo?

DM: Žiaľ, áno. Pôvodne deklarovaný nízkoenergetický objekt sme mali otestovať. Vzduchotesná rovina bola umiestnená nesprávne a už v projekte bolo naplánované jej prerušenie. V ďalších prípadoch mala tvoriť v masívnom konštrukčnom systéme vzduchotesnú rovinu omietka. Najčastejším defektom v týchto stavbách bola absencia omietok pod sadrokartónom. Investori aj realizačné firmy šetrili na nesprávnom mieste. Keďže sme Blow-door test urobili vo fáze, keď profesie v interiéroch finišovali s dokončovacími nátermi, o odstránenie zistených netesností už nebol záujem vzhľadom na ďalšie nemalé náklady ani finančné prostriedky.

PJ: Ja som sa s takýmto prípadom nestretol. Ako dokazujú naše fotografie, dosahujeme hodnoty hlboko pod prípustný parameter pre EPD. To dokazuje, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Keďže sa však pán Majer dostatočne obšírne vyjadril k chybám stavieb, upriamil by som pozornosť vašich čitateľov na často opomínanú oblasť výstavby. Vzduchotesnosťou sa totiž – česť výnimkám – zväčša nezaoberajú investori ani ich dodávatelia, ktorí rekonštruujú bytové stavby. Nedá mi nespomenúť na katastrofálnu montáž pri výmene okien v panelovom dome pred jeho zateplením na jar tohto roka. Investorka, keďže nebola odborne zdatná, urobila veľmi správne rozhodnutie. To jej ušetrilo množstvo peňazí, starostí a nepochybne aj zdravotných problémov. Pred omietnutím montážnych špár ma požiadala o overenie správnosti montáže. Okrem toho, čo som mal možnosť vidieť, bolo pre mňa šokujúce, že ma dodávateľská firma opakovane presviedčala o zbytočnosti zabezpečenia vzduchotesnej a vetrotesnej roviny. Vraj to cenu plastových okien len zbytočne predražuje a že počas jej praxe mal takúto požiadavku len jeden nemenovaný ministerský úradník. Keď som sa odvolal na platnú normu (STN 73 3140) a žiadal okná zdemontovať, očistiť a osadiť správne (čo sa, prirodzene, stretlo s veľkou nevôľou), vysvitlo, že normu nepoznajú, netušia, aké pásky treba použiť a kde ich môžu kúpiť. Rád by som dúfal, že si platnú normu už naštudovali.

Na ktoré stavebné detaily treba klásť z hľadiska vzduchotesnosti najväčší dôraz?

DM: Ako už bolo viackrát spomenuté, najčastejšie sa netesnosti prejavia v mieste prerušenia vzduchotesnej roviny – prestup komína, nesprávne osadenie okien, prestup vodovodných/kanalizačných potrubí alebo elektrickej prípojky, napojenie vzduchotesnej roviny na podlahu alebo murovanú nosnú konštrukciu.

PJ: Bez ohľadu na použitý konštrukčný systém môže každý konštrukčný spoj a prestup cez obvodový plášť pri nesprávnom návrhu a realizácii nepríjemne prekvapiť. Je dôležité, aby sa každému detailu venovala rovnaká pozornosť bez ohľadu na jeho pracnosť alebo finančnú náročnosť. Prax jednoznačne potvrdila, že dobrý parameter vzduchotesnosti závisí od starostlivo dodržiavanej technologickej disciplíny. Je nevyhnutné robiť výkony precízne a v správnom poradí. Rovnako dôležitá je aj motivácia na dosiahnutie prísnych parametrov EPD všetkými zainteresovanými a dôsledná kontrola všetkých fáz výstavby. Racionálne uvažujúci partneri vo výstavbe nepokladajú precízny stavebný dozor, teda kontrolu, za šikanovanie. Kvalifikovaná kontrola nie je síce lacná a niekedy je aj nepríjemná, avšak je jednoznačne najrýchlejšia a najjednoduchšia možnosť veľa sa naučiť. Iste mi dáte za pravdu, že je rozumné, ak už ktokoľvek urobí chybu, aby ju urobil dvakrát – prvý- a poslednýkrát.

Kto vykonáva skúšku vzduchotesnosti?

PJ: Dnes je na Slovensku už viacero podnikateľských subjektov, ktoré vlastnia potrebnú technológiu a vedia stavbu kvalifikovane otestovať. Spoločnosť max 15 spolupracuje so spoločnosťou Makrowin. Našu dôveru si získali už v roku 2005. Do stavieb zabudovávali svoje okná vzduchotesne v období, kedy sa tomuto parametru na Slovensku neprikladala žiadna dôležitosť. Firma s takýmto kvalitatívnym a technologickým náskokom – ako jediný slovenský výrobca drevených okien je držiteľom certifikátu PHI Darmstadt, ktorý dokladuje ich vhodnosť na zabudovanie do EPD – má jednoznačne množstvo cenných skúseností. Ak to mám vyjadriť aj trochu inak – uľahčuje nám našu prácu.

DM: Môžem potvrdiť, že nie sme na Slovensku jediní, kto vie tesnosť stavby otestovať. Pôvodne sme túto službu mienili poskytovať našim zákazníkom, ktorí by tak dostali vo fáze merania metódou B garanciu, že sme im naše okná nielen vyrobili, ale aj nainštalovali technologicky správne a kvalitne. Verili sme, že nás naši zákazníci požiadajú aj o test metódou A. O niečo neskôr sme sa však rozhodli pomôcť zvyšovať kvalitu stavieb na Slovensku aj externým meraním. Uvedomili sme si, že len exaktná certifikovaná metóda merania čo najväčšieho množstva stavieb môže zlepšiť kvalitu projekčných aj realizačných subjektov.

Ing. arch. Inéz BÚCI, časopis Pekné BÝVANIE tipy a trendy 2010

Čitaj celý článok kliknutím na pdf dokument…

 

Pekné bývanie 2010/10