Správne vetranie

Súvislosť medzi kvalitou vzduchu v miestnosti a zimnými stavebnými škodami na drevených oknách

Často vládne nejasnosť o súvislosti medzi vlhkosťou vzduchu, obsahom oxidu uhličitého vo vzduchu a spotrebou energie na vetranie obytných miestností, ako aj dôsledkami a škodami, ktoré vyplývajú z tohto nerešpektovania. Túto problematiku Vám chceme následne vysvetliť:

Množstvo vodnej pary vo fáze výstavby

Pri vysúšaní nových stavieb uniká z vnútorných omietok a poterov veľké množstvo vodnej pary. Súvislosť medzi vznikajúcim množstvom vody a obdobím, v ktorom vodná para difunduje bez vetrania cez steny a okná, je vysvetlená na príklade:
Pri veľkosti miestnosti 30 m2 (výška 2,5 m) uniká z poteru (hrúbky 4 cm) a vnútorných omietok (hrúbky 1,5 cm) v priebehu sušenia cca 4 týždňov celkovo cca 500 l vody. To zodpovedá objemu vodnej pary cca 620 000 l (18 g vody = 22,4 l vodnej pary). Povrchovo upravenými okennými rámami štandardnej veľkosti 1,25 x 1,25 m môže pri uzavretých oknách difundovať ale iba 1 g vody, resp. cca 1,25 l vodnej pary za hodinu! Predpokladá sa, že okenné rámy zaberajú 4 % z plochy stien a samozrejme len 4 % vznikajúceho množstva vody (cca 20 l) difunduje cez okenné rámy, z čoho teda vyplýva časové obdobie viac ako 2 roky. Z toho sa predpokladá, že bez postačujúceho vetrania pri sušení poterov a vnútorných omietok vznikajúca vodná para neunikne z nových stavieb v požadovanom krátkom čase.
Dôsledkami nesprávneho vetrania miestnosti sú takzvané zimné stavebné škody. Vodná para pritom vniká do dreva slabými miestami (napr. oblasť drážky so sklom alebo slabo nalakované plochy v murive), kondenzuje a zvyšuje vlhkosť dreva na hodnotu viac ako 30 %, čo má za následok ťažké otváranie okien a vedie ku škodám v lepených škárach resp. zvyšuje nebezpečenstvo napadnutia drevokaznými hubami. V extrémnom prípade sa tvoria na nátere na vonkajšej strane okna bubliny, ktoré môžu byť naplnené vodou.
Počas omietania a záverečnej fázy sušenia sa dá týmto škodám predísť postačujúcim vetraním (napr. sklopeným oknom). Ďalšie detaily pozri „Vetranie oknami“.

Množstvo vodnej pary v obývaných miestnostiach

Vodná para je nejedovatý plyn bez farby a zápachu, ktorý sa trvalo produkuje vo veľkom množstve, napr. v štvorčlennej domácnosti vzniká priemerne za deň 8 až 15 kg, čo predstavuje objem vodnej pary cca. 10 000 až 19 000 l.
Relatívna vlhkosť vzduchu od cca 40 do 70 % sa považuje za normálnu.
Suchým vzduchom sa podporuje elektrostatické nabíjanie a vysušujú sa sliznice. Pri veľmi suchom vzduchu (pod cca 40 %) sa vyskytuje množenie určitých baktérií a vírusov, ktoré spôsobujú bronchiálne ochorenia.

Pri dlhšie trvajúcej relatívnej vlhkosti vzduchu vyššej ako 60 až 65 % vzniká na hladkých miestach vonkajších stien kondenzácia vodnej pary, ktorá je živnou pôdou pre plesne.
Nekondenzovanie vodnej pary dosiahneme:
dokonalou vonkajšou izoláciou stien domov, v prípade, že to nie je možné, vnútornou izoláciou miest so zvýšeným rizikom kondenzácie, ako sú rohy, kúty, ostenia.
aktívnym vetraním oknami, čím vlhkosť vzduchu v miestnosti nestúpne nad 50 – 55 % (zaobstaranie hygrometra na kontrolu skutočne vyskytujúcej sa vlhkosti vzduchu je potrebné!)

Oxid uhličitý CO2

Dýchaním sa sústavne produkuje oxid uhličitý. Vysoká koncentrácia oxidu uhličitého v obytných miestnostiach spôsobuje únavu a zhoršenú koncentráciu. V Európe je uznávaná hraničná hodnota (Pettenkoferová hraničná hodnota), ktorá predstavuje 0,1 % CO2 zo vzduchu v miestnosti. Množstvo vyprodukovaného CO2 na osobu činí podľa aktivity 10 až 75 l za hodinu. V štvorčlennej domácnosti je preto potrebné množstvo čerstvého vzduchu za deň 2000 až 3000 m3, aby koncentrácia CO2 zostala pod kritickou hodnotou. To znamená, že v 75 m2 byte je potrebná výmena vzduchu každých 1,5 až 2 hodiny, v rodinnom dome so 140 m2 asi každé 3 hodiny.

Vetranie oknami

Cieľom vetrania je dosiahnuť maximálnu kvalitu vzduchu v miestnosti pri minimálnej spotrebe energie.
Pre aktívne vetranie oknami je potrebné brať do úvahy nasledujúce body:
Čas potrebný na vetranie na úplnú výmenu vzduchu v miestnosti pri nárazovom vetraní (úplne otvorené okno) je závislá od vonkajšej teploty (v zime 4 až 6, na jar a jeseň 10 až 20 a v lete 25 až 30 minút).
Už ľahký vietor (cca. 5 km/h) môže výmenu vzduchu zdvojnásobiť. Najsilnejšou hnacou silou pre vetranie je termika. Čím je väčší rozdiel teploty medzi interiérom a exteriérom, tým je väčšia snaha teplého vzduchu uniknúť otvorenými oknami. Preto je doba na úplnú výmenu vzduchu v zime podstatne kratšia (cca 5 min), ako v prechodnom období (cca 15 min.).

Optimálne výsledky sa dosiahli len regulovaným vetraním so spätným získavaním tepla.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené hodnoty výmeny vzduchu, to znamená, ako často za hodinu sa dosiahne úplná výmena vzduchu, pri rôznom spôsobe vetrania. Hodnota výmeny vzduchu 1 znamená kompletnú výmenu vzduchu za 1 hodinu, pri hodnote 0,5 sa vzduch kompletne vymení za 2 hodiny.

Zhrnutie:
Pri sušení poterov a vnútorných omietok sa musí vzniknutá para odviesť dostatočným vetraním, aby sa zabránilo škodám počas fázy výstavby.
Musí sa dostatočne vetrať, aby sa počas používania bytov resp. rodinných domov dosiahla príjemná vnútorná klíma a zdravý kvalitný vzduch v obytných miestnostiach. Len tak sa môže zabrániť tvorbe plesní a škodám, ktoré vznikli vlhkosťou.

Na záver niekoľko hodnotných praktických tipov:

• Vetrať len priestorovo rozumne; pri priečnom vetraní viacerými izbami stačia max. 3 min. na úplnú výmenu vzduchu.
• Vetrať len aktívne, keď izby používame; v neobývaných miestnostiach najčastejšie stačí samostatné vetranie škárami.
• Veľmi rozšírený spôsob vetrania sklopenými oknami často vedie k zvýšenej hodnote výmeny vzduchu, pretože sa množstvo prúdiaceho vzduchu podceňuje.
• Vetranie pri sklopenej polohe má zmysel len mimo vykurovacej sezóny.
• Uprostred zimy nemá byť okno sklopené dlhšie ako 7 – 20 min. za hodinu.
• Odporúčané nárazové vetranie cez úplne otvorené okno v zime je energeticky úsporné len vtedy, keď sa prevádza veľmi disciplinovane a krátku dobu (4 až 6 min.).
• Dobré výsledky je možné dosiahnuť pomocou regulovanej vetracej škáry (dávkované vetranie). Postačuje jeden element na miestnosť.
• Pri všetkých spôsoboch aktívneho vetrania sa musí doba, pri ktorej je okno otvorené, orientovať podľa vonkajšej klímy. Čím je vonku chladnejšie, tým je čas vetrania kratší, kvôli silnejúcej termike.