Slamený dom

V DECEMBROVOM VYDANÍ NÁŠHO ČASOPISU (DAB 12/2017) SME UVEREJNILI ÚVAHU ARCHITEKTA F. LEHOCKÉHO NA TÉMU „SLAMENÝ DOM“. JEHO ÚVAHY NÁM BOLI SYMPATICKÉ A ZAUJALI AJ VÁS, ČITATEĽOV. PRETO SME „IŠLI“ HĽADAŤ SLAMENÝ DOM – NAŠLI SME HO BLÍZKO ZLATÝCH MORAVIEC…

V mnohých ľuďoch slama vyvoláva nedôveru. Vizuálne si s pojmom „dom zo slamy“ predstavujeme akési čudo. Prečo? Lebo časopisy aj internet publikujú zaujímavosti a tu sa takéto domy objavili. Zo slamy sa však dá stavať aj vzhľadovo klasický dom, ktorý po dokončení nerozoznáte od klasiky.

S pojmom „dom zo slamy“ sa šíria aj rôzne povery v tom „duchu“, že hlavným nepriateľom slamy sú myši, oheň a voda. Myši sa nasťahujú do omietnutých stien? Slama ľahko horí? Ak je omietnutá??? Slama vo vode zhnije! Toto sú všetko argumenty, na ktoré musí staviteľ nájsť svoje vnútorné presvedčenie, že to tak nie je.

Obdobné otázky si však môžeme položiť pri všetkých stavebných materiáloch. Myši sa dostanú do každého domu, ak veľa prší a vy nechávate dvere otvorené. Oheň – obvykle horia interiérové časti domov a bytov v dôsledku nepozornosti majiteľa (cigareta, zapnutý varič, plyn, televízor…). Skúšal niekto zapáliť hlinenou omietkou omietnutú stenu? Nezapálite ju! Voda – ak máte dobrú strechu a vodu z nej odvádzate mimo stien do vsakovacích drénov, nie je problém s vlhkosťou. Povodeň poškodí dom. Ale ona poškodí aj murované domy. Domy sa nemajú stavať v záplavových územiach!

Ak si teda zhrnieme tieto tiež argumenty a ak máte silnejšie ekologické cítenie, tak si musíte priznať, že ich nie je treba „brať“ vážne. „Chcel by som dom zo slamy, lebo mám pocit, že bude pre môj život zdravší“ – toto je základný náhľad na výber materiálu pre stavbu obydlia, ak hľadáte „zdravé“ bývanie pre seba a svoju rodinu. Máte teda iný pohľad ako väčšina. Musíte sa jej prispôsobiť? Nie! Väčšina by vás mala akceptovať a nepovažovať vás za čudáka, ak váš dom bude zo slamy. Teraz vám teda predstavíme reálny a dobre fungujúci slamený dom.

Základná idea – zdravý dom

Myšlienka stavby rodinného domu zo slamy bola u mladej dvojice taká „intuitívna“ – chceli by sme RD, aby bol bez veľkého množstva chémie, ktorú má „zabudovanú“ klasická silikátová technológia stavieb. K slame mali blízko, nakoľko manžel je poľnohospodár a hlina je v okolí dediny „skoro všade“ (tehelne v Zlatých Moravciach sú len 7 km ďaleko). Takže sa začalo „gúgliť“ na internete. Myšlienka stavby rodinného domu zo slamy bola u mladej dvojice taká „intuitívna“ – chceli by sme RD, aby bol bez veľkého množstva chémie, ktorú má „zabudovanú“ klasická silikátová technológia stavieb. K slame mali blízko, nakoľko manžel je poľnohospodár a hlina je v okolí dediny „skoro všade“ (tehelne v Zlatých Moravciach sú len 7 km ďaleko). Takže sa začalo „gúgliť“ na internete a hľadali sa informácie o stavbách po celom svete. Veľa stavieb zo slamy stojí v Amerike (prvý bol kostol z roku 1928 a stojí dodnes), ale ani naši susedia (ČR a Poľsko či Rakúsko) sa nemusia hanbiť. U nás na Slovensku sa venuje takýmto stavbám aj Bjorn Kierulf z Createry (dovoz materiálu je z Rakúska), avšak toto nie je systém, aký si manželia predstavovali. Najznámejšia lokalita vysokej koncentrácie novostavieb budov z balíkovanej slamy (14 domov, prvé sú z roku 2006) je v Zaježovej. Obaja manželia išli na návštevu a následne začali skladať mozaiku princípov a zásad ako „na to“, pretože každá stavba, ktorú videli, mala nedostatky, ktoré nechceli opakovať. Keď už čosi o stavbách tohto typu vedeli a mali aj jasnú predstavu o veľkosti a dispozícii nového domu nie väčšieho ako 120 – 130 m2, začali hľadať projektanta. Náhoda pomohla. Od známeho dostali typ na dobrého projektanta z Galanty. Keď sa s ním skontaktovali a predložili mu svoju požiadavku, z jeho odpovedi skoro „spadli z nôh“. Vraj takýto dom nedávno riešil do Šale – časť Veča. Pozreli si teda jeho prácu a začala intenzívnejšia spolupráca.

Proces projektovania

Dom sa architektonickým výrazom vyprojektoval ako „štandard“ stavajúcich sa novostavieb v obciach. Obálka domu bola zo statického pohľadu projektovaná v systéme drevostavby – teda stĺpiková statická konštrukcia, nesúca drevenú dvojpultovú strechu. Stavba bude obalená 40 cm hrubými balíkmi slamy, ktoré sa omietli hlinenými omietkami. Ide o difúzne otvorenú konštrukciu obálky stavby. Strecha zateplená 40 cm slamy + 10 cm fúkanej minerálnej izolácie (jediný ústupok z požiadavky – bez chémie), aby sa vyriešili aj detaily spojov krovu bez tepelných mostov. Okná a celostenový HS portál v obývačke boli navrhnuté s izolačnými trojsklami a vchodové dvere tiež tepelnoizolačné. V dome sa navrhla – ako primárne vykurovanie – ťažká akumulačná pec; rezerva v podobe podla hového vykurovania zatiaľ a ani vlani pri veľkých zimách nebola v prevádzke! Tieto hrúbky tepelných izolácií posunuli dom do polohy ultranízkoenergetického domu.

Interiérové riešenie bolo riešené tiež ekologicky – omietkami z hliny a s maľovkou ako u klasických stavieb. Hygienické zariadenia klasicky – obklad, dlažba a maľovka. Jediný doplnok z moderných stavbárskych technológií tvorí sadrokartónová priečka so zasúvateľnými dverami, aby sa v prípade potreby obývačka oddelila od kuchyne. Stavba sa teda vyprojektovala a prebehol štandardný povoľovací proces na stavebnom úrade. Tento nemal zásadné pripomienky a mohol nastať proces výstavby.

Proces výstavby

Základy domu boli realizované klasickou „silikátovou“ metódou, t.j. vymurovali sa z presných vybrolisovaných tvárnic, ktoré sa zaliali betónom. Následne sa položili rozvody vody a kanalizácie a urobil sa zásyp priestoru pod budúcou základovou doskou domu. Úvahy o použití penového skla (tepelný izolant) sa nezrealizovali pre vysokú cenu a s projektantom sa riešila hrúbka klasického celoplošného izolovania podláh polystyrénom. Následne sa zabetónovala základová doska. Po inštalácii hydroizolačných vrstiev (po celej doske) sa vymurovali tepelno akumulačné priečky zo starých tehál. Ich výstavba zužitkovala materiál zo starého domu, ktorý bol na pozemku (nedal sa zrekonštruovať pre veľmi zlé základy bez hydroizolácií), a zároveň sa „riešila rezerva“ v akumulácii tepla pri obvodových stenách zo slamy, nakoľko na túto otázku nedá odpoveď nik. Ešte to žiadna vedecká inštitúcia nezmerala, a tak intuícia majiteľom hovorila o potrebe poistiť sa. Použitie masívneho materiálu pre akumuláciu tepla odporúčajú aj zásady pre stavby drevostavieb a pasívnych domov, a tak sa teda niektoré priečky v dome vymurovali. Dnes sa pri pozeraní fotografií zo stavby domu smejú na tom, čo si okoloidúci susedia mohli myslieť, keď ako prvé stáli priečky domu a obvodové steny nikde. Asi si mysleli, čo za „exotická“ stavba tam vznikne.

Z obrázkov vidíte, že dom je tvarovo „normálny“ a dnes nik nezistí, že ide o dom zo slamených balíkov. Obvodové steny sa budovali až následne. Problémom bolo drevo, z ktorého sa mali vyhotoviť. Ak by sa použilo drevo zo štandardného piliarskeho porezu, kde sa reže drevo hneď, ako sa vyťaží, tak by stĺpiky pri schnutí praskali, krútili by sa.

Umelo – priemyselne vysušené drevo je zasa finančne drahé a musí sa chemicky impregnovať. V dome bola požiadavka – bez chémie. Riešenie bolo náročné. V lesných závodoch bolo treba pohľadať drevo stromov uschnutých na koreni, ktoré inak lesníci používajú ako palivové drevo. Bolo ho potrebné zviesť na jednu pílu a tam z prirodzene suchej guľatiny narezať stĺpiky a trámy na stavbu domu. Trvalo to, ale podarilo sa. Ešte poznámka k impregnácii dreva proti škodcom. Všetci lesníci tvrdili, že škodcovia dreva „žerú“ iba vlhké drevo pod kôrou. Ak je drevo suché – nechutí im, a tak sa teda nepoužil žiadny chemický impregnačný náter.

Obvodový plášť domu je v princípe „stĺpiková drevostavba“. Rozpon (rozteč) dvojice stĺpikov 16/8 a 8/8 je osovo po 80cm (dĺžka balíka slamy) a odstup stĺpikov je po 40 cm (šírka balíka slamy). Balíky slamy sa špeciálne tvarovali. Nakoľko majiteľ je poľnohospodár, tak vybral vhodné porasty, z ktorých sa použila slama. Musela byť vysokého vzrastu a pevnej štruktúry. Po zbere obilia sa balíkovač nastavil tak, aby balíky boli objemovej váhy 17 kg, mali teda objemovo väčšie množstvo slamy – rozmery sa v dĺžke nastavili na 84 cm (dĺžka), 40 cm (šírka) a 30cm (výška). Balíky sa vtláčali medzi stĺpiky a ubíjali sa 9 kg dreveným kladivom. Posledný balík pod vencom sa vtláčal strojovo (poľnohospodárskym nakladačom). Nasledovalo šikmo pribíjané zavetrenie stĺpikov a týmto spôsobom sa aj urovnal exteriérový aj interiérový povrch obvodových stien.

Povrchová úprava balíkov slamy (obojstranná, exteriér aj interiér) bola navrhnutá dvojnásobným hlineným špricom (spevnenie povrchu balíkov slamy). Potom sa inštalovalo rákosové „pletivo“, ktoré sa omietlo hrubou hlinenou omietkou, pridávalo sa do nej doma vyhasené vápno a piesok. Po zatvrdnutí sa opravili trhliny z vädnutia hlinenej omietky a následne sa naniesla jemná povrchová úprava z hlinenej omietky, kam sa pridala (ako riedidlo) – srvátka z mlieka! Srvátka hlinenú omietku „zosklovitela“, a tak sa povrch nemrví a ani nezotiera, ak po nej prejdete rukou. Celková hrúbka omietok je cca 5 – 6 cm. V hygienických miestnostiach sa použili klasické vápenno-pieskové omietky (miešané na stavbe) a, samozrejme, obklady a dlažby.

Hrubá stavba sa prakticky nedala realizovať stavebnými čatami. Neexistujú remeselníci, ktorí by takýto stavebný proces poznali. Majitelia spomínajú, že za prvý deň ukladania balíkov do skeletu bol ich „výkon“ 6 ks. Tu sa naučili, ako správne nakloniť o 4 cm väčší balík, než bol rozpon (rozteč), a ako ho vtlačiť, aby bol vodorovne položený. Celkovo bolo do domu uložených 1700 balíkov. O kvalite práce stavbárov sa dá veľa rozprávať. Klasické omietky – namiešať a vyhladiť, aby boli rohy kolmé, zvislé a steny rovné, to dnes nevie urobiť skoro nik. Po remeselníkoch, ktorých aj dobre zaplatili, museli svojpomocne opravovať každý štvorcový centimeter omietky aj dlažby aj obkladov.

Niečo o oknách

Najväčším „spotrebičom tepla“ teda by v takto dobre zaizolovanom dome mohli byť okná. Ich návrhu a aj výberu dodávateľskej firmy venovali majitelia veľa času. V prvej fáze koketovali s myšlienkou plast. Dali si spracovať niekoľko cenových kalkulácií v drevodekore. Zostali mierne prekvapení z cien a nie všetci vedeli vyriešiť požiadavku na veľkosť HS Portálu. Plast to jednoducho zo statického hľadiska nedovolí a je veľké riziko praskania tabúľ skla (riešenia boli v delení plochy otvoru na 3 či 4 časti, čo však majitelia nechceli). Následne sa teda rozhodli pre hľadanie okien z dreva.

Drevené okná sú pre tento typ domu aj vizuálne prijateľnejšie, lebo drevo a „slamený“ dom sú vo väčšom materiálovom súzvuku. Navštívili niekoľko výstav. Hľadali tie najkvalitnejšie výrobky s dlhou životnosťou, vysokou technickou úrovňou spracovania a použitím najkvalitnejších materiálov. Preto začali rokovať so spoločnosťou Makrowin z Detvy. Technici z Makrowin-u vypracovali niekoľko variantov rôznych dizajnových aj technických riešení. Na základe požiadaviek majiteľa boli nakoniec vybraté drevené okná MAKROWIN 88, ktorým bol v rokoch 2007, 2009 a 2011 udelený Certifikát ochrannej značky kvality N023/2007 a Zlatá medaila SLOVAK GOLD. Pre slamený dom boli vyrobené drevené okná a dvere s celkovou plochou 31,6 m2. Drevené okná a veľká posuvná stena (HS Portál) v kombinácii s izolačným trojsklom zabezpečujú v dome príjemnú tepelnú pohodu, v zimnom období solárne zisky, a tým znižujú energetickú náročnosť domu.

Požiadavkou investora bolo vytvoriť v obývacej izbe veľkú presklenú plochu, ktorú by bolo možné otvoriť tak, aby priechodzí otvor, ktorý vznikne po otvorení krídla, bol čo možno najširší, ale pri otvorení nezaberal veľa vnútorného priestoru. Samozrejme, v bezbariérovom prevedení. Preto sa vyriešil HS Portál cez celú šírku južne orientovanej steny obývacej izby. Ďalšou požiadavkou bolo zakomponovať oceľový podporný stĺp staticky nosného prekladu v stavebnom otvore do posuvnej steny tak, aby neprekážal vo výhľade a aby bolo možné osadiť na exteriérovú stranu posuvnej steny exteriérové tienenie integrované vo fasáde.

Veľká posuvná stena, ktorá má rozmer 4670 x 2369 mm je nainštalovaná na celú šírku obývacej izby. Jej celková hmotnosť je 530 kg a je rozdelená na dve časti: jednu pevnú a druhú posuvnú. Bezproblémové fungovanie a ľahký pohyb posuvného krídla, ktoré má hmotnosť 237 kg, zabezpečuje zdvižno-posuvné kovanie SIEGENIA PORTAL HS. Vzhľadom na veľkosť izolačného trojskla ako aj prevenciu pred termálnym lomom, bezpečnosť užívania a odolnosť voči náhodnému prasknutiu, napr. od odletenej skalky z kosačky, bola skladba trojskla navrhnutá tak, aby vonkajšia a aj vnútorná tabuľa boli z bezpečnostného kaleného ESG skla. Ako izolačné trojsklá na oknách boli použité sgg CLIMATOP XN.

Montáž okien bola urobená do pripraveného ostenia z OSB dosky. Exteriérová a interiérová pripojovacia škára bola utesnená pomocou illbruck i3 okenného tesniaceho systému. Parapety boli riešené z exteriéru hliník vo farbe rámu okna a interiér – drevo vo farebnosti rámu okna. Montáž bola realizovaná na pásky systémom I3 a majitelia veľmi pochválili remeselníkov, že po montáži si „upratali“ všetok odpad do igelitových vriec, naložili si ich do nákladiaku a okolo stavby bol po montáži, ktorá trvala cca 2 dni, poriadok.

Užívateľské skúsenosti

Dom obýva 5 členná rodina. Ako povedala pani domu, dispozícia je priam ideálna. Pokojová časť domu – spálňa a dve detské izby sú prakticky cez deň kľudné. Život rodiny sa deje v otvorenom priestore kuchyne tvaru U a v obývačke s obrovským HS portálom, ktorý pustí do celej hĺbky domu svetla a svetla (ak svieti slnko „až moc“). Deti si tak môžu napísať úlohy pod dozorom maminky a na podlahe sa môžu vyhrať, koľko sa im zachce.

Interiér ešte nie je doriešený – nie je sprístupnená a dobudovaná galéria, ktorá bude spojená s prízemím a obývačkou schodišťom poza komín. Raz to však bude a mala by to byť aj herňa aj pracovný kút pre rodičov… Geniálna ťažká akumulačná pec (funkčné jadro urobil kachliar profesionál) bola dokončená svojpomocne a jej akumulácia tepla je taká veľká, že v nej kúria raz za dva dni! Tento fakt svedčí aj o vysokej akumulačnej schopnosti hlinených omietok a funkčnosti akumulačnej „poistky“ v murovaných priečkach. Názor na dom je dnes už komentovaný s úsmevom. „Narobili sme sa – stavba trvala skoro 3 roky, ale po doterajšom čase užívania (cca 1,5 roka) sme aj dnes presvedčení, že by sme nechceli iný dom. Iste ešte bude veľa dokončovačiek, ale okolo rodinného domu je to tak, obzvlášť na dedine,“ konštatujú spokojní majitelia domu zo slamy.

Celý článok si môžete prečítať kliknutím na .pdf dokument.

DaB Slameny dom 1-2/2018