Rekonštrukcia starých strešných priestorov v centrách miest je cestou ako získať zaujímavé a pritom aj cenovo dostupné bývanie s krásnym výhľadom. Pri technickom riešení takýchto priestorov však dvojnásobne platí , že použité stavebné konštrukcie musia byť kvalitné aj z pohľadu tepelnoizolačných vlastností.
Na tomto príklade sa vám pokúsime ukázať, že naši výrobcovia dokážu vyrobiť ale aj kvalitne zabudovať svoju produkciu aj v zahraničí. Ide o prestavbu podkrovných priestorov vo Viedni kde sa v „plnom lesku“ ukázal fortieľ našich remeselníkov. Snímky sú z výstavby a tak máte možnosť vidieť, že aj viedenská strecha je plná technických problémov, ktoré sa nepodarí predvídať akokoľvek dobrému projektu. Vtedy prichádza v prospech veci kumšt a vedomosti remeselníkov.
Pôvodne sa predpokladalo ešte masívnejšie použitie strešných okien a tzv. strešných balkónov z produkcie najznámejšieho výrobcu tejto komodity. Podmienka stavebného úradu však bola, aby zobytnenie strechy nerušilo historický vzhľad budovy z cesty a chodníka.Táto podmienka si vynútila zasunutie zobytňovaného priestoru do vnútra strechy a otvorila sa tak možnosť inštalácie „klasických“ kolmých okien a posuvných dverí na budúcu strešnú terasu. Podmurovky pod krokvami sa z ulice zachovali a „tienia“ uličnému pohľadu. Časť strešného priestoru dovolil stavebný úrad prestavať a vznikla síce členitá,ale zaujímavá strešná terasa, na ktorú sa dá vstúpiť otváravo zásuvnými dverami. Projektant tak začal hľadať výrobcu drevených okien ktorý by bol kvalitatívne aj tepelnotechnicky vysoko, ale zároveň aj cenovo prijateľný (aj pre rakúskeho investora).
Výber na základe referencií s ktorými sa mal možnosť investor aj projektant zoznámiť, padol na firmu Makrowin z Detvy, a tak sa začali konzultácie o riešeniach, ale aj tvrdé cenové rokovania. Vysoké technické kvality sa nedajú vyrobiť za „pár“ centov hoci to v počiatočných fázach rokovaní investor aj projektant očakávali. Nie je úlohou tohto príspevku vysvetľovať a popisovať množstvá argumentov, ktorými si firma obhájila svoju ponuku. Podarilo sa a tak je nám potešením na snímkach ukázať, ako sa teda montujú slovenské okná do rakúskej strechy v historickom centre Viedne.
Z desiatich typov drevených a drevohliníkových okien ktoré firma vyrába boli vybraté okná MAKROWIN QUADRAT FB. Drevohliník bol zvolený z dôvodu, že hliníkový klip na ráme aj krídle celoplošne prekrýva drevenú hmotu rámu a krídla a hliník dlhodobo ochráni a odolá vetrom hnaným dažďom, aj UV žiareniu, ktoré sú v extrémnych polohách striech silnejšie ako u štandardnej fasády. Zo strany interiéru je drevo priznané aby sa zútulnil celkový vzhľad interiéru.
Na okovanie okien bolo použité kovanie Siegenia-Aubi TITAN. Montáž okien rôznych veľkostí do čiastočne obnovovanej krovovej strešnej konštrukcie si vyžadovala u každého okna individuálne riešenie a prístup. Realizovala sa ( z exteriéru) na difúzne otvorené pásky aby sa prípadne vniknutá vlhkosť z krytiny a klampiarskych detailov dokázala efektívne vyvetrať v krátkom čase. Pri montáži sa použil tesniaci systém Tremco-illbruck.
Okno MAKROWIN QUADRAT FB sa dá charakterizovať ako okno moderného dizajnu čistých línií. Krídlová časť okna s celoplošným hliníkovým klipom lícuje s rovinou rámu. Pohľadová šírka okna je 119 mm. Stavebná hľbka okna je 87 mm a do okna je inštalované izolačné trojsklo typu Climatop Ultra N Ug = 0,53 W/m2.K. Celková hodnota prechodu tepla takýmto oknom je potom Uw 0,84 W/ m2.K, okno je vhodné pre použitie v nízkoenergetických domoch. Práve pre túto vlastnosť sa investor rozhodol pre tento typ okna nakoľko aj vo Viedni je plyn drahý a každý ušetrený kilowatt sa oplatí.
Obdobne boli konštruované výstupné dvere na strešnú terasu – Drevohliníkový HS portál systém kovania Siegenia-Aubi HS 300.
Zaujímavá bola aj doprava okien na strechu . Stavebný úrad a magistrát povolili čiastočnú uzávierku cesty na konkrétny deň a čas a tak sa aj napriek vetru museli okná vyložiť na strechu. Našťastie, všetko sa bez poškodenia podarilo vyložiť a tak sa, verte, neverte, náročné administratívne úkony na získanie povolenia nemuseli opakovať.
Pre názornosť dôslednosti rakúskych úradov, museli sa prihlásiť aj konkrétny slovenský pracovníci na konkrétny pracovný čas a žeriav musel byť rakúsky. „Zlaté Slovensko“ tu si príde hocijaká zahraničná firma s kýmkoľvek a ktokoľvek si DPH neuplatní…atd. Rakúsko si vie svoj pracovný trh, síce „otvorený“ ale administratívne cez povolenia z radnice pedantne kontrolovaný dokonale ochrániť! Obdobne je to aj s DPH.
Firma sa musela v Rakúsku prihlásiť ináč by nemohla svoje výrobky do Rakúska dodávať.
Čítaj celý článok kliknutím na .pdf dokument.
